バスは、大量の旅客輸送を目的とする自動車。前後に長い形状の車両が一般的であり、車両の内部には多くの座席を備えている。乗合自動車とも呼ばれ、公共交通機関としても利用される。現代のバスはゴムタイヤで走行する自動車がよく使用されており、室内の前後を結ぶ通路を備えることによって円滑な乗降やバスの内部での移動が実現されている。



運営主体 [編集]
交通機関としてのバスの運営主体は、世界各国の都市では、国や地方自治体、公企業(公社、営団など)が主体となる場合が多い。自治体側が路線網を策定し、そこに請負業者が入札して路線を運行する例も多い。[2]
日本では民間企業(いわゆるバス会社)が一般的である。政令指定都市レベルの大都市などでは、公営交通として、地方自治体(交通局といった地方公営企業)が主体となる場合も少なくない。都市部のコミュニティバスや過疎地などの生活路線では、自治体などが運行を直接行なう場合もあるが、他のバス会社やタクシー会社などの民間企業に委託する間接的な場合もある。
車体構造 [編集]
1930年代まではフレーム上に車体を造る方式であったが、1950年代以降、車両の大型化により、フレームを廃して車両外板と骨格をリベットで固定し外板にも強度を負担させるモノコック構造が主流となった。この技術は航空機製造技術を応用できるため、第二次世界大戦期の航空機製造技術の向上と相まって発展していった。日本では第二次世界大戦の終戦後に航空機の開発・生産が禁止されたことで航空機技術を取り入れたバス製造技術が発展した。
その後1970年代後半からは車体骨格と外板を単に溶接のみで張り合わせ、骨格だけに強度を負担させるスケルトン構造が採用された。スケルトン構造はモノコック構造に比べて軽量であり、騒音や振動が少なく、また外板が強度を負担しないため車体外側に荷物入れや乗務員仮眠室などの大きな開口部を設けることができ、リベットがないため洗練されたスタイルの車体になるなどの数多くの利点があることから、現在ではこのスケルトン構造が主流になっている。
バスを2台分繋げてしまう連節バスも登場した。
座席配置 [編集]
用途により様々であるが、通常、中央の通路を挟み、その両側に一人掛けまたは2人掛けの前向き座席が配置される。車両の構造などによっては、窓を背にする横向き座席や、進行方向に向かって後ろ向きの座席が設置されている車両もある。また、居住性の改善の為に、通路を2列として、独立した3列の前向き座席の配置例も見られる。
なお、中国など国土面積が広く、なおかつ航空機利用が一般に浸透していない国では、2 - 3段式の寝台を進行方向と平行に設置した寝台バスが用いられており、全行程で3 - 4日を要する長距離輸送に用いられている。日本の夜行高速バスでもフルリクライニングシートやスリーピングシートと呼ばれる睡眠を前提とした設計の座席の採用例はあるが、座席が完全に平坦になるわけではない。
座席収容数を大幅に増加させるため、二階建てのバスも存在する。
床構造 [編集]
もともと路面から床高さは900mm程度が標準で、ドアステップは2 - 3段のものが多かった。しかし、乗合用途では乗降の改善の為に、更に床の高さを下げる努力が成された。先ずはサスペンションの高さを下げることと、扁平タイヤを採用することで2段ステップでの低床化が進む。これは最終的に1段ステップ、床高さ500mm前後のワンステップバスに改良された。さらに、エンジンおよび動力伝達機構の工夫でステップなし、床高さ300mm前後のノンステップバスが実現する。
一方、貸切用あるいは長距離路線用の車両は、乗降性を気にする必要性が薄い。このため、逆に、客席床をかさ上げすることにより、視界をよくしたハイデッカー車が多数製造された。ハイデッカーよりさらに床をかさ上げしたスーパーハイデッカーも製造されている。
また、定員を増やしたり、高所からの遊覧を楽しんだりすることを目的とする2階建て構造とした例がある。
El ceibo, seibo, bucaré (Erythrina crista-galli, del griego ερυθρος erythros, "rojo", y el latín crista galli, "cresta de gallo") es un árbol de la subfamilia Faboideae originario de Sudamérica, en Bolivia, Brasil, Paraguay, Argentina y Uruguay. Para estos dos últimos su flor es uno de los distintivos nacionales. También se conoce con otros nombres comunes como árbol del coral, flor de coral, pico de gallo, gallito, sananduva. Es el árbol y flor nacional de Uruguay y Argentina.

Erythrina crista-galli is a flowering tree in the family Fabaceae, native to Argentina, Uruguay, Brazil and Paraguay. It is widely planted as a street or garden tree in other countries, most notably in California (in the United States). It is known by several common names within South America: ceibo, seíbo (Spanish), corticeira (Portuguese) and the more ambiguous bucaré, to name a few. In English it is often known as the Cockspur Coral Tree.
The tree's flower is the national flower of Argentina and Uruguay. It is also the official city tree of Los Angeles, California (where it is referred to simply as "the coral tree").
This species characteristically grows wild in gallery forest ecosystems along water courses, as well as in swamps and wetlands. In urban settings, it is often planted in parks for its bright red flowers.

アメリカデイゴ(亜米利加梯梧、学名:Erythrina crista-galli)とはマメ科の落葉低木。和名はカイコウズ(海紅豆)。カイコウズの名はあまり使われず、アメリカデイゴと呼ばれることが多い。また、「アメリカデイコ」と「コ」が濁らないこともある。


La flor del cerezo es uno de los símbolos más conocidos de la cultura japonesa. En Japón se le da a esta flor el nombre de sakura (桜 o サクラ, sakura?). También se nombra sakura a tres especies de plantas del género Prunus.
La flor del cerezo florece durante la primavera. En Japón se realiza el festival de Hanami (花見, Hanami?) en su honor puesto que es su flor más significativa (pero no la oficial); durante éste los familiares y amigos se reúnen en los parques con cerezos bajo la sombra de los mismos y, a modo de "picnic", comparten alimentos mientras celebran la aparición de las flores.
Durante el año los árboles de cerezo permanecen únicamente forrados de verdes hojas, y está desnudas en el invierno, pero hacia el inicio de la primavera florecen, decorando los parques con su apariencia de nubes rosadas

A cherry blossom is the name for the flower of cherry trees known as Sakura (Japanese kanji : 桜 or 櫻; hiragana: さくら) in Japanese. In English, the word "sakura" is equivalent to the Japanese flowering cherry Cherry fruit (known in Japanese as sakuranbo) comes from another species of tree.

さくら、桜、櫻は、この項目へ転送されています。その他の用法については「サクラ (曖昧さ回避)」をご覧ください。
サクラ(桜、櫻)は、バラ科サクラ属の植物のうち、ウメ、モモ、アンズなどを除いた総称であり、一般にはサクラ亜属 (Subgen. Cerasus) に属するものを指す。日本で最も知られている花の一つである。
















Jorge Francisco Isidoro Luis Borges (Buenos Aires, 24 de agosto de 1899 – Ginebra, 14 de junio de 1986) fue un escritor argentino, uno de los autores más destacados de la literatura del siglo XX. Publicó ensayos breves, cuentos y poemas. Su obra, fundamental en la literatura y en el pensamiento humano, ha sido objeto de minuciosos análisis y de múltiples interpretaciones. Trasciende cualquier clasificación y excluye cualquier tipo de dogmatismo. Según Marcos Aguinis, pocos escritores han repercutido tanto en la imaginación de los hombres



Jorge Francisco Isidoro Luis Borges Acevedo (pronounced /ˈhɔr.heɪ luˈiːs ˈbɔr.hɛz/; Spanish pronunciation: [ˈxorxe ˈlwis ˈborxes]; 24 August 1899 – 14 June 1986), best known as Jorge Luis Borges, was an Argentine writer, essayist and poet born in Buenos Aires. In 1914, his family moved to Switzerland where he attended school and traveled to Spain. On his return to Argentina in 1921, Borges began publishing his poems and essays in Surrealist literary journals. He also worked as a librarian and public lecturer. In 1955, he was appointed director of the National Public Library (Biblioteca Nacional) and professor of Literature at the University of Buenos Aires. In 1961, he came to international attention when he received the first International Publishers' Prize, the Prix Formentor. His work was translated and published widely in the United States and in Europe. Borges himself was fluent in several languages. He died in Geneva, Switzerland, in 1986.

J. M. Coetzee said of Borges: "He, more than anyone, renovated the language of fiction and thus opened the way to a remarkable generation of Spanish American novelists."

ホルヘ・ルイス・ボルヘス(Jorge Luis Borges、1899年8月24日 - 1986年6月14日)は、アルゼンチン ブエノスアイレス生まれの小説家、詩人。本名、ホルヘ・フランシスコ・イシドロ・ルイス・ボルヘス・アセベード。

Haikus

Algo me han dicho
la tarde y la montaña.
Ya lo he perdido.


La vasta noche
no es ahora otra cosa
que una fragancia.


¿Es o no es
el sueño que olvidé
antes del alba?


Callan las cuerdas.
La música sabía
lo que yo siento.


Hoy no me alegran
los almendros del huerto.
Son tu recuerdo.


Oscuramente
libros, láminas, llaves
siguen mi suerte.


Desde aquel día
no he movido las piezas
en el tablero.


En el desierto
acontece la aurora.
Alguien lo sabe.


La ociosa espada
sueña con sus batallas.
Otro es mi sueño.


El hombre ha muerto.
La barba no lo sabe.
Crecen las uñas.


Ésta es la mano
que alguna vez tocaba
tu cabellera.


Bajo el alero
el espejo no copia
más que la luna.

Bajo la luna
la sombra que se alarga
es una sola.

¿Es un imperio
esa luz que se apaga
o una luciérnaga?


La luna nueva
ella también la mira
desde otro puerto.


Lejos un trino.
El ruiseñor no sabe
que te consuela.


La vieja mano
sigue trazando versos
para el olvido.


Fuente:Wikipedia